Predstavte si dievčatko, ako stojí vo dverách obývačky a netrpezlivo prešľapuje z nohy na nohu. Na tvári má široký úsmev, oči jej žiaria nadšením, keď povie: „Kedy už pôjdeme kúpiť ten stromček?“
„Hneď, zlatko, len ešte musím dokončiť tento mail,“ odpovie mama, ani sa nepozrie od notebooku.
„A ty, ocko, pôjdeš?“ skúša ďalej Barborka, tentokrát obráti pozornosť na otca sediaceho na gauči s mobilom v ruke.
Tento rozhovor by mohol prebiehať v mnohých rodinách a je len malým okienkom do toho, ako deti vnímajú našu prítomnosť – alebo jej absenciu – obzvlášť počas sviatočných chvíľ.
A tu začína príbeh, ktorý si dnes ako rodičia môžeme napísať nanovo.
Vianoce? Viac ako darčeky a povinnosti
Blížia sa Vianoce a to nie je to len obdobie darčekov, svetielok a dobrého jedla. Je to čas, keď intenzívnejšie než inokedy vnímame emócie, postoje a správanie sa svojich blízkych. Pretože tieto sviatky sú akýmsi emocionálnym centrom roka. Ako rodičia si možno neuvedomujeme, že to, čo deti vnímajú, nie sú len naše slová či skutky, ale najmä naša energia, emócie a naše vnútorné rozpoloženie.
Deti nie sú len pasívnymi príjemcami výchovy, ale aktívne reflektujú vnútorný svet svojich rodičov. Ak sme my pred Vianocami v strese, naháňame sa, snažíme sa pripraviť „dokonalé“ sviatky, dieťa to okamžite vycíti. Hoci nerozumie kontextu, cíti napätie, zhon či frustráciu, ktoré sa prenášajú do jeho vlastného emočného sveta.
Dieťa nereflektuje to, čo robíme, ale to, kým sme
Ak sme neustále nervózni, vystresovaní a nespokojní, hoci to robíme „pre rodinu“, dieťa vníma naše napätie ako základnú súčasť sviatočnej atmosféry a môže si myslieť, že to ono niečo robí zle.
Čo deti skutočne potrebujú pred Vianocami aj počas nich?
- Bezpodmienečnú prítomnosť. Niekedy stačí, že si spoločne sadneme na gauč, smejeme sa spolu, spievame prekrútené koledy, alebo len počúvame, čo dieťa rozpráva.
- Autenticitu. Deti sú majstri v odhaľovaní pretvárky. Ak sa snažíme tváriť šťastne, ale nie je to tak, dieťa to pocíti. Vôbec nič sa nestane, ak zdieľame jednoduchými slovami svoje pocity („Som dnes trochu unavená, ale teším sa na chvíle s tebou“).
- Pocit spolupatričnosti. Keď zapojíme dieťa do vianočných príprav, znamená to, že bude trocha neporiadku a je to v poriadku. Spoločné pečenie medovníkov, či zdobenie stromčeka je cennejšie než „dokonalý“ výsledok.
Ako sa vrátiť k tomu podstatnému?
Pred Vianocami je preto kľúčové, aby sme sa ako rodičia pozastavili a spýtali sa sami seba:
- Aké emócie práve v sebe nosím?
- Prenášam na svoje deti pokoj, alebo stres?
- Prežívam tieto sviatky v súlade so svojimi hodnotami, alebo sa riadim očakávaniami okolia?
- Čo na Vianociach chcem pre svoje deti najviac?
- Aké spomienky im chcem zanechať?
Deti nepotrebujú dokonalé Vianoce. Potrebujú nás – rodičov, ktorí sú pokojní, láskaví a autentickí. Ak my budeme žiariť pokojom, potom si naše deti tento pocit uchovajú ako súčasť svojich sviatkov.
Vianoce ako príležitosť pre náš vnútorný rast
Vianoce sú viac než len sviatky. Sú výzvou k spomaleniu, pozretiu sa na seba a svoje hodnoty. Môžeme ich premeniť na obdobie, kedy ukážeme deťom, čo skutočne znamená byť spolu. Nie je to o veľkých gestách, ale o malých, láskavých okamihoch.
Keď budeme spolu zdobiť stromček, môžeme sa spolu rozprávať o tom, čo máme na Vianociach najradšej. Keď budeme spolu piecť, môžeme sa spolu rozprávať o našich detských Vianociach. Vytvárame tým nielen spomienky, ale aj rodinné tradície.
Vianoce ako dar pre celú rodinu
Pravé čaro je v spojení so sebou, s deťmi a s tým, čo nám tieto sviatky skutočne prinášajú. Náš pokoj je najväčším darom, ktorý môžeme odovzdať. Skúsme odložiť perfekcionizmus do pivnice, osadiť spolu stromček a vychovať generáciu, ktorá si bude pamätať Vianoce plné pohody a čas naplnený láskou, prítomnosťou a skutočnými hodnotami.
Ten najväčší zázrak je práve v rukách nás, rodičov.