Čo robiť, aby nám to spolu ladilo?
Volám sa Katarína Baginová, som takmer 30 rokov vydatá, máme s manželom 4 dospelé deti. Žijem v Bratislave. Takmer 10 rokov sa venujem koučingu, prevažne life koučingu. Najčastejšie sa stretávam s klientmi, ktorí prichádzajú s témami ohľadom ich vzťahov, manželstva, často ide o koučing páru, ktorý sa ocitol v kríze a veľmi túži vzťah zachrániť.
Ako členka ICF, ale aj SAKo, som bola oslovená napísať zopár myšlienok práve o téme súvisiacej so vzťahmi. Čo robiť pre svoj vzťah, tak ako je napísané v názve, ešte skôr, ako k nám zavíta kríza…
Keby som na túto otázku mala presnú odpoveď, návod, ktorý by následne zafungoval všetkým a raz a navždy by sme sa vyhli sklamaniam, trápeniu a bolesti vo vzťahoch… To by bolo, to by bol skvelý text. To by nám bolo „sveta žiť“. Samozrejme, že takýto návod nemám. A pravdepodobne ho ani nikde nenájdeme. Podelím sa však s vami o niekoľko podnetov, možno inšpirácií, zo svojich skúseností.
Jednou z prvých myšlienok je, a to sa týka najmä tých, ktorí sú v prvých fázach vzťahu, keď je ešte všetko krásne, bezproblémové, zamilované, je, neuveriť domnienke: „Nám sa to nemôže stať, my sa máme tak radi, že nám kríza určite nehrozí. To len tí, čo sa hádajú, majú problém.“ Kríza nezaklope na dvere a nepredstaví sa: „Dobrý deň, volám sa kríza a idem sa nasťahovať k vám domov.“ Prichádza pomaly, nenápadne a ak dlhodobo zametáme detaily, najčastejšie nezdravej komunikácie, pod koberec, môže sa stať, že to, na čom nám najviac záleží, sa ocitne v troskách.
Každý vzťah by mal stáť na veľmi dôležitých pilieroch. Jedným z nich je priateľstvo. Ozajstné priateľstvo, kamarátstvo. Len si predstavme, čo všetko sme za mlada, možno aj teraz schopní urobiť pre najlepšieho priateľa či priateľku. Hovoriť aj ťažké veci pravdivo, kedykoľvek sme pripravení pomôcť, aj napriek únave sa chceme rozprávať, prekvapovať toho druhého, nemeškať na stretnutie, urobiť radosť a urobiť ju len tak, bez očakávania, či mi to bude vrátené, vedieť odpustiť, požiadať o prepáčenie. Dávať si záležať nielen na tom, čo druhému poviem, ale aj ako, Hovorí sa totiž, že ľuďom, na ktorých nám najviac záleží, hovoríme tie najdôležitejšie veci najnedbalejším spôsobom.
V príbehoch svojich klientov často počujem o zanedbávaní posilňovania a budovania si takéhoto priateľského vzťahu. On totiž nepadne len tak z neba. Treba na tom pracovať. Podtitulom viacerých vzdelávaní pre manželské páry, ktoré v centre pre rodiny Family Garden, kde pracujem, pravidelne realizujeme je: „Budujte si svoj vzťah, pokiaľ sa ešte máte radi.“ Chodíme do servisu s autom na pravidelné kontroly, na preventívku k zubárovi, aktualizujeme aplikácie v mobiloch… Kiež by sme dopriali takúto starostlivosť aj vzťahu, na ktorom nám najviac záleží.
Už som to vyššie spomínala, toto všetko sa nedá bez zdravej komunikácie. Bez rozhovorov, iných, ako sú tie „prevádzkové“. A nie je ani podstatné, či je to v období, keď deti nemáme alebo sú ešte malé, menej spíme, sme unavení, kariéra v práci je rozbehnutá alebo máme doma pubertiakov či deti, ktoré nie a nie sa osamostatniť alebo deti práve odišli a sme uprostred syndrómu opusteného hniezda. V každom období je dôležité sa občas zastaviť a akoby „refrešnúť“ svoj spôsob prístupu a komunikácie s tým človekom, s ktorým zdieľam spoločný život, mám ho rada a napriek všetkým rozdielnostiam s ním chcem zostarnúť.
A presne to, čo platí ako jeden zo základov v koučovacom rozhovore je, že tretiu osobu sa koučovať nedá, aj tu platí, že nemám v rukách, čo urobí alebo neurobí ten druhý, ani to, čo mi povie už dnes večer. Jediné, čo je v mojom dosahu zmeny, som ja sama.
Možno môže na úvod pomôcť začať o svojom prežívaní hovoriť v JA jazyku namiesto výčitiek a jasnovideckého sarkazmu. Napríklad: „Prekvapilo ma, že… sklamalo ma, že… mám strach z… som smutná, keď… mám ohromnú radosť, keď… som frustrovaná z… veľmi by ma potešilo, keby si…
Nedávno sa ma jedna novinárka, v už publikovanom rozhovore spýtala, čo si myslím, aké miesto má mať vo vzťahu humor a čo s iróniou. Moja odpoveď znela: „Humor? Jeden z citátov Viktora Emila Frankla znie: „Sotva existuje v ľudskom bytí niečo, čo by umožňovalo človeku získať viac odstupu než humor.“ Dovolím si tvrdiť, že ak dvaja dovolia, aby mal humor v ich byte samostatnú izbičku, aby s nimi pravidelne jedával pri stole, pomáhal s výchovou detí, občas nakukol aj do ich spálne, bol pri rozhovoroch o financiách, chodil s nimi na dovolenky či na obedy ku svokrovcom, tak takíto dvaja majú oveľa vyššiu šancu, pravdepodobnosť, že si krízu jednak skôr všimnú a začnú ju riešiť alebo sa im tú náročnejšiu podarí lepšie zvládnuť. A čo s iróniu? Zamknúť do truhlice a kľúč vyhodiť. A jeden druhého vedieť s láskavým humorom zastaviť, ak by sa chcel niekto z nich ten kľúč vybrať hľadať.“
Ak mi naozaj záleží na vzťahoch s mojimi najbližšími, najviac na vzťahu s manželom, s manželkou, je skutočne potrebné konať. V prvom rade v komunikácii. S niečím konkrétnym prestať, s niečím novým, konkrétnym začať. Niekedy stačí úplná maličkosť. Poznáme to z koučovacích rozhovorov, ak neurobím prvý merateľný krok, pravdepodobne sa nič nezmení. Čo tak sa už dnes tomu svojmu/tej svojej inak prihovoriť, nejako inak, ako obyčajne začať rozhovor. A ak vnímate, že je už aj u vás nejakú dobu mierne napätie, nech sa páči, tu je niekoľko inšpirácií:
● Ako sa ti podarilo dnešný deň takto zvládnuť?
● Na čo si dnes najviac hrdý/hrdá?
● Kedy naposledy si na naše ťažkosti nemyslel/-a? Čo si v tej chvíli robil/-a?
● Čo nám vlastne pomáha, že naša situácia nie je ešte horšia?
● Ako to robíme, že sme to doteraz zvládli?
● Čo je dnes inak, odvtedy, keď nám bolo najhoršie?
● Čo by podľa teba malo v našom vzťahu zostať tak, ako je?
● Čo konkrétne sa nám, ako rodičom, v tieto dni, podarilo pri výchove našich detí?
● Čo by sme mohli už dnes večer ako rodičia urobiť, aby sme zvýšili pokoj u našich detí?
● Čo konkrétne by tebe pomohlo, aby som prestal/-a alebo začal/-a robiť ja?
● Kto prvý si všimne, že sa medzi nami dvoma, v tieto dni niečo zlepšilo? Čo by videl?
● Čo by ťa teraz najviac potešilo?
Čo ak som presvedčená, že to aj tak nemá význam a že to nezvládnem a že to nedopadne dobre? Nezmením svoje správanie, pokiaľ nezmením svoje presvedčenie. A možno potrebujete na úvod, pre zlepšenie svojho vzťahu urobiť niečo úplne iné. Nech je to čokoľvek, prajem vám aby sa vám to podarilo. Len do toho, priatelia:)
Katarína Baginová (52) pôsobí ako profesionálna koučka, lektorka vzdelávacích programov pre manželské páry, pre ľudí v pomáhajúcich profesiách, pre mladých ľudí a všetkých, ktorým záleží na budovaní lepších vzťahov v rodinách. Spolu s manželom sa venujú sprevádzaniu párov v krízach, snúbeneckej príprave a množstvu iných aktivít. Pôvodným povolaním je pedagogička. Má rada knihy, hudbu, tanec. Obzvlášť folklórny – 33 rokov je umeleckou vedúcou a choreografkou v detskom folklórnom súbore Kremienok v Bratislave. Takmer tridsať rokov je šťastne vydatá za Kamila, spolu majú štyri dospelé deti. To, že bude čoskoro trojnásobnou babičkou, si naplno užíva.
Viac o nej na: kbeducation.sk
Komentáre sú vypnuté