Koučing a agilita

Koučing a agilita

Kouč ako scrum master

Úvod

V súčasnosti veľké množstvo firiem prechádza takzvanou agilnou transformáciou.  Implementujú frameworky ako Scrum alebo metódy práce ako Kanban. Transformáciu vedú agilní kouči alebo scrum masteri. V tomto krátkom článku popíšem, kde vidím podobnosti a rozdiely medzi prácou profesionálneho kouča a agilného kouča či scrum mastra. Aspekty, ktoré som vybral, boli pre mňa osobne nápomocné v mojej práci a verím, že môžu byť inšpiratívne aj pre iných, lebo obe oblasti sa vzájomne môžu veľmi obohatiť. Článok je určený čitateľom, ktorí nemusia vedieť nič o koučing, alebo agilite, či Scrume.

Koučing

Termín profesionálny kouč v tomto článku označuje niekoho, kto je uznaný ako kouč, teda spĺňa podmienky stanovené niektorou profesnou organizáciou, ako je SAKO alebo medzinárodné organizácie ICF (International Coaching Federation) či EMCC ( European Mentoring and Coaching Council).

Čo robí profesionálny kouč? Definíciu koučingu ako profesie prinášajú jednotlivé profesné organizácie. Myslím, že zjednodušene sa dá povedať, že všeobecný cieľ koučovania je spolupracovať s koučovaným v partnerskom vzťahu, aby koučovaný dosiahol svoje ciele, kvôli ktorým za koučom prišiel. Ako kouč spolupracuje, aby sa koučovaný posúval k svojmu cieľu? Používa koučovacie zručnosti. Aj tieto sú obvykle jasne popísané profesnými organizáciami. Dokonca existujú aj supervízori a mentori, opäť s veľmi jasne definovaným obsahom práce, ktorí sú odborníci na kontrolu kvality práce koučov a ich podporu v ďalšom rozvoji. Všetko toto sa deje v kontexte etiky, pravidiel, ktoré definuje profesná organizácia.

To, ako kouč pracuje v detaile, ktorú konkrétnu intervenciu si zvolí, súvisí s koučovacím prístupom, ktorý kouč aplikuje. Prístupy môžu byť rôzne. Niektoré vychádzajú z väčších medzinárodne uznávaných škôl, no kouč môže mať aj vlastný špecifický prístup. Prístup znamená, že keď kouč spraví nejakú intervenciu, napríklad v rozhovore položí otázku či ostane ticho, alebo použije špecifickú techniku – vie povedať, ako to súvisí s hlbším poznaním (teóriu), prečo sa tak rozhodol a čo tým chcel docieliť. 

V organizáciách môže byť situácia iba trochu odlišná v tom, že koučovaný si nemusí stanovovať ciele úplne sám, alebo problém nemusí byť úplne jeho problém. Ciele koučingu sa dohadujú niekedy s nadriadeným. Napríklad zamestnanec má problém s dochádzkou načas a nadriadený po využití bežných postupov navrhne pre neho koučing, aby sa mu darilo chodiť načas do práce. V tomto prípade kouč pri tvorbe viacstrannej dohody o cieľoch a postupoch v koučovaní jedná nielen s koučovaným, ale aj s organizáciou.

Ako zhrnutie sa dá povedať, že kouč by mal pred samotným koučovaním vedieť, z akého pracovného rámca vychádza. A tento rámec obsahuje jasne definovanú etiku, zručnosti, prístup a metódy, ktoré kouč používa. Ciele, ktoré koučovaný prinesie, nie sú dopredu známe. (Píšem o tom preto, lebo v agilnom svete je to väčšinou naopak, ciele sú definované dosť jasne, etika, zručnosti a hlbší teoretický náhľad sú nejasné). 

Vyberám tri aspekty v práci kouča, vnímam ako veľmi dôležité pre rozvoj schopnosti klienta dosahovať svoje ciele:

  • rozvoj uvedomenia a vhľadu klienta
  • rozvoj zmocnenia (empowerment) a samostatnosti klienta
  • experimentovanie – čo zahŕňa plánovanie si krokov, skúšanie a reflexia experimentu a jeho dôsledkov

Agilita

O agilite sa dá rozprávať mnohými spôsobmi.  Pre potreby tohto článku použijeme jednu z najzákladnejších definícií:  agilita je schopnosť zareagovať a zmeniť smer. 
Čo to znamená v kontexte organizácií?  Organizácie vyvíjajú produkty alebo poskytujú služby a tieto by sa mali meniť na základe požiadaviek ich klientov.  Organizácia, ktorá pružne zareaguje na zmenu požiadavky na trhu, je úspešnejšia.  To isté platí aj pre vnútorné zmeny.  Ak z nejakých dôvodov niektorá časť organizácie nie je dostatočne funkčná,  úspešná organizácia vie spraviť užitočnú vnútornú zmenu.  V esencii všetky organizácie chcú byť agilné,  či už to povedia nahlas alebo nie.  Dáva im to konkurenčnú výhodu. Čo teda robia organizácie, aby boli viac agilné? To veľmi závisí. V súčasnosti pri veľkej popularizácii tejto témy najčastejšie siahnu po overenom riešení a rozhodnú sa implementovať Scrum alebo Kanban. 

Scrum je jasne definovaný rámec určený pre tímy, ktoré pracujú na vývoji komplexných produktov alebo produktov v komplexných prostrediach. Scrum definuje role, udalosti, kedy si prácu definovať, zadeliť a kedy na nej pracovať. Definuje aj základné pojmy, ako o pracovných úlohách rozprávať. Scrum master je jedna z rolí v tomto rámci. Scrum master by mal rozumieť, čo to Scrum je, mal by tímy a organizáciu učiť, viesť a koučovať, aby organizácia bola schopná maximalizovať hodnotu produktov pre svojich zákazníkov.

Kanban je množstvo metód, ktoré sú postavené na vizualizácii toku pracovných úloh. Kanban pomáha zavádzať agilný kouč. A aby to nebolo úplne jednoduché, keďže Scrum nedefinuje žiadne metódy, pri typickej implementácii sa používa veľmi veľa metód z Kanbanu.

Z tohto vidíme, že scrum master je rola definovaná v kontexte Scrum frameworku a agilný kouč je termín, ktorý opisuje rolu zamestnanca alebo konzultanta, ktorý napomáha zmenám v organizácii smerom k agilite.

Oba prístupy, Scrum i Kanban, sú nesmierne úspešné a pri dobrej implementácii prinášajú pozitívne zmeny.  Obvykle je dobrá implementácia taká, že sa  návody použijú celistvé a tak, ako boli zamýšľané (čo vôbec nie je bežné). Ak by sme sa pozreli hlbšie do detailov, ako pomáhajú Scrum a Kanban spraviť organizáciu agilnejšou, sú to hlavne tieto dôvody:

  • transparencia – či už je to na úrovni definície procesov, cieľov, činnosti jednotlivých pracovníkov, oba prístupy výrazne podporuju zvýšenie transparencie a nabádajú k pravidelnej inšpekcii procesov a produktu v otvorenom a bezpečnom prostredí
  • samoorganizácia a sebarozvoj – priniesť rozhodovacie právomoci a zodpovednosť na najnižšiu možnú úroveň
  • experimentovanie – zmena kultúry vnímania neúspechu: posun od zlyhania k učeniu sa

Scrum mastri a agilní kouči nemajú jasne definovaný obsah práce, nepracujú na základe definovanej etiky, nikde nie su definované zručnosti. Scrum mastri a agilní kouči síce z definície majú koučovať, ale nikde nie je definované, čo sa tým presne myslí. Najčastejšie zhrnutie býva, že pýtať sa je väčšinou lepšie, ako dávať rady. Na druhú stranu ciele práce bývajú dopredu oveľa jasnejšie, úlohou scrum mastra je implementácia rámca Scrum v organizácii za účelom zvýšenia hodnoty produktu pre zákazníka. Agilný kouč býva častokrát vnímaný klientom (organizáciou) ako expert na stanovovanie cieľov, vyberá proces či cieľ, ktorý sa má implementovať. Skúsení agilní kouči a scrum mastri majú znalosti z oblasti riadenia a vedenia tímov a organizácií, znalosti metód, prípadne čiastočné intuitívne vhľady do dynamiky tímov a organizácií. 

Profesionálny kouč ako scrum master alebo agilný kouč

Práca profesionálneho kouča a scrum mastra, resp. agilného kouča má veľký prienik. Pokúsil som sa to ukázať cez vybrané aspekty. V agilnom svete jedna z najdôležitejších vecí je transparencia, zmeny v organizáciách a ich procesoch by mali viesť k nárastu transparencie. To veľmi úzko súvisí s rozvojom uvedomenia, či vhľadu. A presne o to sa snažia profesionálni kouči v koučovacom procese. Dovolím si tvrdiť, že tieto dve veci idú ruka v ruke. Podobne je to so zvyšovaním samostatnosti (empowerment) klienta v profesionálnom koučingu a podporou samo-organizovaných štruktúr (tímov a jednotlivcov) v organizáciách. Opäť, v esencii oba javy idú ruka v ruke. A napokon experimentovanie (ktoré úzko súvisí so skúsenosťou dôvery a bezpečia) je rovnaký aj v oblasti koučingu, aj v agilných prostrediach.

Pokiaľ sa scrum mastrom, či agilným koučom, stáva profesionálny kouč, môže ťažiť z poznania, ktoré scrum mastri a agilní kouči obvykle nemajú. A to je jasne definovaná etika, resp. povedomie, že nejaká etika vôbec existuje. V prostredí organizácie obvykle etika nie je explicitne vyjadrená, je to súhrn kultúrnych zvyklostí. A práve táto implicitnosť vedie k množstvu problémov, lebo kultúrne zvyklosti sú odlišné od skupiny ku skupine. Skúsený kouč vedomý si etiky tento jav vníma a vie s ním vedome pracovať. Scrum mastri a agilní kouči v tomto nie sú trénovaní.
Druhá vec u profesionálnych koučov sú definované zručnosti, ktoré kouč musí pri skúškach, alebo počas certifikačného procesu preukázať. Tým sa zvyšuje šanca, že takto trénovaný človek vie pomôcť skupine dostať sa k cieľu. Napríklad vie pracovať s odporom (9 z 10 tímov čo som zažil bolo pri zavádzaní scrumu v odpore, obvykle preto, že je im nový spôsob organizácie práce prikázaný), vie podporovať proces uvedomovania, proces plánovania a samostatnosti (empowerment + zodpovednosť). Vie počúvať(!), vie podporiť proces tvorby dohody. Vie pracovať s naratívom (aspoň v základoch, ako je prerámcovanie, či zmena perspektívy). Profesionálny kouč má oporu v teórii a modeloch (a ak si vybral primerane štandardnú teóriu, tak aj v medzinárodnej komunite), o ktoré vie oprieť detaily svojej intervencie. A napokon možnosti supervízie a mentoringu sú tiež väčšie, ako pri scrum mastrovaní a agilnom koučovaní. Myslím si, že supervíziu ako nástroj profesionálneho rozvoja väčšina koučov zatiaľ nepoužíva, ale aspoň sa o nej hovorí. Vo svete agility sa o tejto možnosti ani nehovorí, pričom v detaile je práca scrum mastra veľmi blízko práci profesionálneho tímového kouča. Je to práca s ľuďmi, a je to práca psychicky náročná a pravdepodobnosť úspechu intervencií priamo súvisí s psychickým stavom scrum mastra a jeho mierou vhľadu do situácie, tak ako je tomu i v profesionálnom koučingu.

Z vlastnej skúsenosti viem, že poznatky a skúsenosti z oblasti profesionálneho koučingu, tak ako ho definuje ICF, výrazne napomohli môjmu vhľadu a možnostiam intervencií pri mojej práci scrum mastra. Poznám niekoľko ďalších kolegov z agilného sveta, ktorí skombinovali tieto dve profesie a z rozhovorov viem, ako významne to obohatilo ich. Rovnako však musím povedať, že agilita, a v mojom prípade hlavne Scrum, mi pomohli v uvedomení si niektorých hlbších aspektov v praktickej aplikácii koučingu a formulácii vlastného koučovacieho rámca. 

Myslím si, že ak pozorujeme agilnú organizáciu, rozpoznávame znaky koučovacej kultúry. A naopak, ak rozvíjame koučovaciu kultúru v organizácii, prirodzene sa zväčšujú prejavy agility. Oba tieto svety si majú čo povedať a vzájomne sa obohatiť.

Mgr. Peter Barica, PCC, scrum master, agilný kouč, tímový a individuálny kouč

Články vyjadrujú názory a postoje autorov a nie sú vyjadrením postojov SAKo.

30. novembra 2020 / od / v
Komentáre

Komentáre sú vypnuté