Každý, aj 2-minútový rozhovor môže byť vedený koučovacím spôsobom
Tí, ktorí objavili čaro koučingu, nedajú naň dopustiť. Pre väčšinu je však stále veľkou neznámou. Čo vlastne je a čo nie je koučing? Ako ho môžeme využiť? „Koučovanie na pracovisku je o zmene zodpovednosti ľudí a novej atmosfére vo firme. Koučing je o zodpovednosti, samostatnosti a angažovanosti, to sú také tri moje heslá, v ktoré verím,“ hovorí spoluzakladateľka Slovenskej asociácie koučov a slovenskej pobočky ICF na Slovensku Zlatica Mária Stubbs.
Je koučing vzdelávaním?
Je skôr rozvojom ako vzdelávaním. Ak rozvoj patrí do vzdelávania, tak áno. Vzdelávanie je jeden z procesov rozvoja, tak isto ako koučing.
Ako sa líšia?
Vo vzdelávaní väčšinou odovzdávame znalosti, zručnosti, kompetencie, čo v čistom koučingu nerobíme. Ja som napríklad nielen kouč, ale aj školiteľ, tréner, avšak je to oddelené. Lebo koučovacím spôsobom učím manažérov ako koučovať svojich ľudí. No niektoré veci sú pre ľudí nové, tak ich nenechám informácie hľadať a hádať, ale v rámci vzdelávania im niektoré veci odovzdám, pričom im pomáham čo najviac sa učiť sebareflexiou a praktizovaním. Ako sa hovorí, „learning is doing and doing is learning“. Jedno bez druhého neexistuje. Keď sa niečo učíš, tak sa to učíš tak, že to používaš, zážitkové učenie je najúčinnejšie. Vzdelávanie je odovzdávanie znalostí a koučing je hľadaním toho, čo už ľudia majú, koučing im to pomáha „vydolovať“. Pamätám si, že asi pred desiatimi rokmi som bola na odbornom tréningu a počas neho som si všimla, ako lektor robí ten tréning koučovacím spôsobom. Lebo akúkoľvek tému priniesol, najskôr zisťoval, čo už z toho vieme a už potom dopĺňal len to nové. Koučing nie je všemocný, keď je niečo nové, tak to musím ľuďom priniesť.
Pre ktorú riadiacu úroveň má koučing najväčší zmysel?
Pre všetky, od najvyšších až po najnižšie. Koučing je prínosné používať pre každého, kto má zodpovednosť za nejaký tím ľudí. Má to zmysel aj pre ten najnižší level pracovníkov, lebo koučing je aj o komunikácii medzi ľuďmi, ale minimálne do najnižšej manažérskej úrovne a to v každej oblasti. Zo začiatku ma prekvapil záujem zo strany IT firiem, kde je úplne iná komunikácia, ale zistila som, že je to výborná pôda pre koučing. Scrum mastri sú tiež vhodní pre koučing, mali sme ich niekoľko na kurzoch a úžasne to funguje.
Koučovací štýl riadenia je predovšetkým o novom spôsobe mindset-u, ako dlho trvá táto zmena?
Zavádzanie koučingu nefunguje tak, že ľudia idú na kurz, skončia ho a potom skúšajú koučing využiť v praxi. Oni ho potrebujú používať hneď, akútna aplikácia je veľmi dôležitá, rovnako ako vzájomné zdieľanie skúseností medzi sebou, absolvovať mentoring… My napríklad robíme 6-mesačné kurzy s rozsahom 90 hodín s tým, že medzi každým dvojdňovým modulom je intenzívna komunikácia, akčné učenie, peer koučing, mentoring a po troch mesiacoch a troch moduloch sa venujeme koučovacej kultúre, zameriavame sa na aplikáciu koučingu na pracovisku. Čas medzi jednotlivými modulmi je akoby pilotný plán, ako budú koučing používať v praxi. Po poslednom module máme ešte 2-3 mesiace do skúšok a stále pracujeme na aplikácii v praxi. Popri tom sa, samozrejme, účastníci učia aj zručnostiam ku skúškam a získaniu kvalifikácie kouča a následnej certifikácie tejto novej zručnosti. Ale aj potom podporujeme absolventov, stále máme skupinové mentoringy, akčné učenie, koučingy, peer-koučingy, aby sme ich udržali v tom, čo sa naučili, vybudovali návyk a nevrátili sa do starých koľají.
Takže kedy by mohla byť vo firme viditeľná táto zmena, po pol roku?
Vo firme ešte nie. Po pol roku vidieť zmenu v človeku, ale vo firme to trvá 2 – 4 roky, to je pomalá zmena. Závisí aj od toho, koľko ľudí z firmy ide na kurz, či jeden-dvaja manažéri, alebo skupina. Rovnako je smerodajné, na čo majú títo ľudia vo firme vplyv. Keď je to riaditeľ firmy, má vplyv na celú firmu. Keď absolvuje kurz a je koučingom nadšený, pošle naň celý manažérsky tím, ale aj tam trvá viditeľná zmena dva až štyri roky, lebo je to proces.
Čo ak je niektorá úroveň z kurzov vynechaná, respektíve koučovať sa snažia len niektorí manažéri?
Potom tí koučujúci manažéri majú svoj „modrý oceán“ v rámci firmy. Oni môžu ovplyvniť len to, na čo majú vplyv. Máme niekoľko takých firiem, kde to začalo niekde bokom a potom sa tento spôsob riadenia rozšíril do celej firmy, lebo vedenie videlo vynikajúce výsledky, ktoré sa časom dostavili.
Aké?
Napríklad aj finančné a to veľké. Projektový manažér pracoval koučovacím spôsobom a nastala úplná zmena štýlu práce, ktorá mala za následok výraznú zmenu finančných výsledkov. Sú firmy, ktoré sú naladené na tento nový štýl komunikácie, poznáme termín „šťastná firma“, kde boli ľudia osvietení tým, že chcú pracovať inak. Na kurz potom poslali aj iných manažérov a okrem ekonomických výsledkov sa táto zmena ukázala v atmosfére na pracovisku nezávisle na branži. Koučing je o zodpovednosti, samostatnosti a angažovanosti, to sú také tri moje heslá, v ktoré verím. Dôsledkom je, že ľudia, ktorí sú koučovaní, úplne zmenia postoj. To ale nejaký čas trvá, lebo dôvera sa buduje dlho, až potom ľudia reagujú.
Ako sa dá dosiahnuť, aby sa koučovací prístup stal trvalou zmenou a manažér nevkĺzol späť do zabehaných koľají?
Koučovací prístup by mal byť zmenou v komunikácii. Nie je to tom, že manažér koučuje a teda robí koučovacie rozhovory. Ja verím v mikrokoučing. Keď som vo svojej bývalej práci ako riaditeľka firmy používala koučing, tak som sa bežne pýtala každý týždeň manažérov na to, kde sme, čo robíme a bol to čistý manažérsky GROW model, ale nepovedala som im, že „teraz koučujeme“. Bol to normálny rozhovor medzi mnou a manažérmi. O to sa snažím aj pri účastníkoch kurzu, aby pochopili, že každý rozhovor môže byť vedený koučovacím spôsobom, aj 2-minútový, je to súčasťou nového nastavenia mysle, ako pracuješ, ako komunikuješ s ľuďmi, ako kladieš otázky, ako počúvaš ľudí, čo sú štandardné kompetencie kouča. To nevylučuje, že manažér môže mať aj koučovacie rozhovory na témy, ktoré sú súčasťou jeho práce. Mám jedného úžasného absolventa, ktorý hovorí, že koučingom získal veľmi veľa času, že ho používa aj pri telefónoch („opýtam sa čo chce, ako by to on robil a koniec“) a jemu to prinieslo čas. Ľudia sa boja, že koučing im zaberie čas, keď budú musieť s každým sedieť pri koučovacích rozhovoroch, ale opak je pravdou. Dobré je mať aj naplánované koučovacie rozhovory, ale nie je to len o nich. Je to o zmene zodpovednosti ľudí, ktorí robia viac a manažér má viac času. Ľudia osobnostne rastú a úplne sa zmení atmosféra vo firme.
Kedy je najreálnejšie, že koučing vo firme pretrvá aj po kurze?
Ideálne je, keď sa ho snažia presadzovať viacerí z firmy, alebo napríklad, ak sú absolventi aj v kontakte s organizátorom kurzu a ten sa ich snaží podporovať, aby sa mali na koho obrátiť. Nielen na lektorov, ale aj na seba v kurze navzájom, ako napríklad na našich kurzoch, kde sa za ten čas vytvorí úžasná väzba, vznikajú vzťahy, ktoré pokračujú aj po kurze a my ich formálne podporujeme. A nielen vo vzájomnom kontakte, ale aj s účastníkmi iných kurzov, mnohí sa stanú súčasťou regionálnej komunity koučov. Tam, kde sú koučmi viacerí z firmy, veľmi silno funguje vlastná komunita v rámci firmy, vždy sa niekto nájde, kto to organizuje. A tam má zmena silný potenciál byť trvalá.
Aké bývajú dôvody, prečo ho manažéri po kurze prestanú používať?
Napríklad v neistote, že sa ešte dosť nenaučili, a zrazu sú sami, potom keď stratia motiváciu, ktorú dostávali od spoluúčastníkov kurzu, keď firma, do ktorej sa vracajú nič nevie o koučingu, alebo je tam taká kultúra, že firma takto fungovať nechce. A dôležitý je časový manažment – vrátia sa do praxe a potrebujú rýchlo fungovať v každodennom živote. Posledný dôvod je o dileme – neistota, kedy má byť kouč a kedy manažér, čiže kedy direktívny prístup a kedy koučing a tak funguje tak, ako predtým.
Prejdime k vašej osobe. Ako ste sa dostali ku koučingu?
Bolo to asi pred 18 rokmi, bola som vtedy konzultantka a zaujímala som sa o nové nástroje komunikácie s cieľom vylepšiť komunikáciu medzi ľuďmi. Nemala som zámer stať sa koučom, bol to len taký sebarozvoj a dopadlo to tak, že som vlastne začala novú kariéru – najskôr vo Veľkej Británii, kde dlhodobo žijem a potom aj na Slovensku, kde som dostávala rôzne pracovné ponuky. Dnes sa teším a mám úplne krásne pocity radosti keď vidím, ako funguje komunita koučov, ktorú sme pred 15 rokmi s Klárou Giertlovou a vtedajšou skupinou koučov zakladali. Spomínam si, ako sme chceli založiť stavovskú organizáciu. Vzniklo SAKO a následne slovenská pobočka ICF. Začali sme len štyria, náš cieľ bol 10 členov a zohnať 10 koučov bolo umenie, hľadali sme ich po jednom. Dnes je počet členov trojciferný, stavovské organizácie plnia svoju úlohu podporujúcej komunity a je to krásny pocit, že som bola súčasťou tvorenia tejto úžasnej komunity.
Čím si vás koučing na začiatku získal?
Ja ako konzultant som mala všetko vedieť, radiť druhým a zrazu som nemusela, pritom som vedela klientom pomôcť celkom iným spôsobom. Hoci ľudia zvonku ešte stále koučing často vnímajú ako poradenstvo, že im poviem čo a ako majú robiť. Aj teraz, keď idem niekoho koučovať si väčšinou myslí, že mu idem radiť a musím mu to na začiatku vysvetliť. To najkrajšie pre mňa bolo jednoducho to, že nemusím všetko vedieť, lebo oni – klienti – to vedia. Pritom sa aj ja učím, aj oni sa učia, takže je to zrazu taká sloboda a pritom stále prispievam k rozvoju, k riešeniu tém, ktoré ľudia riešia.
A čo vás dnes na ňom najviac baví?
Ja koučujem tak trochu s humorom, odľahčením, nie príliš vážne. Vždy sa usmievam tomu, ako si ľudia nachádzajú riešenia. Nemusím „nič“, hoci sú tam, samozrejme, všetky kompetencie kouča, ktoré musím ovládať. To, čo ma na tom baví je, že ľudia si sami nachádzajú riešenia a vôbec to nemusí byť vždy WOW moment, životný medzník. Ja procesu koučingu verím natoľko, že viem, že klienti si vždy nájdu veci, ktoré potrebujú a ja to nemusím ani vedieť. Je to proces, ktorý funguje.
Zlatica Mária Stubbs, MA, PCC, MKcS
je zakladajúcou členkou SAKo a ICF. V oblasti koučovania sa zameriava na individuálne a tímové koučovanie podnikateľov, stredných a vysokých manažérov v Anglicku a na Slovensku. Organizuje workshop koučovacích zručností pre manažérov a od roku 2017 je odborným garantom kurzu “Koučovanie na pracovisku”.
Rozhovor viedla: Zlatica Kramárová
Komentáre sú vypnuté