Keď som prvýkrát dostala ponuku vyskúšať si koučing – s pre mňa doteraz obľúbenou koučkou ☺, bola som veľmi zvedavá. Aké to je? Nebude to trápne? Rozprávať pred cudzou osobou o sebe a úplne sa odhaliť? Bude mi vedieť poradiť?
Možno ste to mali pred svojim prvým zážitkom s koučingom presne rovnako, a možno úplne inak ☺ Čo sme však zrejme mali spoločné, bolo prekvapenie, že ono je to taký veľmi zaujímavý spôsob komunikácie, ktorý naozaj funguje! Úplne obyčajné otázky, no kladené úplne neobyčajne zrazu viedli ku úplne iným odpovediam. Ako to, že mi to vôbec nenapadlo? Naozaj na tom koučingu niečo bude!
A tak to bola len otázka času, kedy mu budem mať chuť pričuchnúť bližšie. Pozrieť sa na to AKO sa pýtať a ako to vedieť robiť aj ja.
Keď som absolvovala svoj koučingový výcvik, bola som prekvapená ako náročné to bolo… Dni, kedy hlava nielen nasávala vedomosti, no aj koučovala a bola koučovaná… počas týchto dní som si otvorila také tajomné komnaty, až som bola sama prekvapená. A čo ma prekvapilo oveľa viac bolo, že som dokázala sprevádzať na svojej ceste za odpoveďami mojich kolegov. Keď som prvýkrát videla na druhej strane zasvietiť oči v úžase, chcelo sa mi tancovať. Ono to funguje!
A láska ku koučingu mi ostala doteraz. Rada ho odporúčam v mojom okolí, ako formu ďalšej práce na sebe, či už sa človek chce koučingu venovať ako profesionálny kouč, alebo sa naučiť myslieť inak…. pre mňa to bola obrovská škola, ktorá mi do života priniesla veľa dobrého…
A ktoré veci teda považujem za kľúčové?
1. Dokážem vedome počúvať
Toto bolo pre mňa naozaj prelomové. Možno si viete predstaviť situáciu, keď sa kamarátky stretnú na káve, a navzájom sa predbiehajú v svojich zážitkoch, radách,… Jedna rozpráva svoj príbeh, ďalšia jej nenápadne skáče do reči a ponúka svoju radu, minimálne jednu ☺ Netvrdím, že to teraz mám vždy inak. Dokážem sa však zastaviť, nechať myšlienku oddychovať na jazyku a dať priestor druhej strane vyrozprávať sa. Toľko, koľko potrebuje… Ak je moja myšlienka dôležitá, bude tam aj o chvíľu ☺ Táto zmena pre mňa veľa znamená, lebo som človek, ktorý rád rozpráva a rád zdieľa. Avšak pri výcviku som si uvedomila, že každý z nás je rád vypočutý a je len na mne či to druhej strane dožičím aj ja.
2. Viem sa rýchlejšie vymotať zo situácie
Ak stojím pred dilemou, či rozhodnutím, dokážem sa naň pozerať inak ako pred výcvikom. Vďaka koučingovým otázkam, či konkrétnym technikám sa viem sama seba pýtať „čo vlastne naozaj chcem? Chcem to ja? Alebo by som to len mala chcieť? Ako veľmi mi na tom záleží?“ Tieto rozhovory sama so sebou mám veľmi rada. Často je mojim skvelým pomocníkom skicár a pero, či pastelky a ja tak nachádzam odpovede, ktoré by som kedysi nevedela sama nájsť.
Ak sa cítim aj naďalej zamotaná, viem, že mi pomôže kolega kouč, ktorý je mimo moju situáciu a tak sa dokáže pýtať inak a často ma dostať k vyjasneniu situácie efektívnejšie.
3. Viem, že každý problém má vždy riešenie
A ako rada hovorím nielen jedno, ale minimálne dva. Ak mám pred sebou cieľ, výzvu, sen, nech už to pomenujeme akokoľvek, viem, že ku nemu vedie niekoľko ciest. Výber tej mojej konkrétnej je len a len na mne a momentálnom načasovaní.
Kedysi by som možno mala tendenciu skĺznuť do klasického „nedá sa“, no teraz viem, že ak je to pre mňa dostatočne silné, tak stačí len nájsť spôsob ako na to. Aj cesta na Everest začína prvým krokom.
4. Dobrá rada nad zlato – ak je vyžiadaná
Och, toto zmenilo moje priateľstvá a priviedlo mi do života nové. Zistila som totiž, že často sa moji kamaráti len chcú vyrozprávať a absolútne nechcú moju radu a môj pohľad na danú situáciu. Čokoľvek riešia, neraz si to len chcú prerozprávať pred druhou stranou a možno sa pristihnúť pri tom, že to vlastne nie je až také zlé (lebo zvyčajne naozaj nie je). Ak chcú vedieť môj názor, či radu – vypýtajú si ju. Tak jednoduché to je ☺ A ak nie, tak sa občas pristihnem, že sa ich nenápadne pýtam, čo vlastne naozaj chcú oni, na čom im záleží a ako sa chcú cítiť. A zrazu rada vôbec nie je dôležitá, odpoveď si totiž nosíme všetci v sebe.
5. Každý z nás je expertom na svoj život
Keď za mnou príde klient, ktorý si nevie rady v nejakej situácii a naozaj nevidí svetlo na konci tunela, je pre mňa obrovským potešením, že môžem byť jeho sprievodcom. Ako kouč milujem chvíle, keď sa na druhej strane zrazu zmení tón, či rýchlosť hlasu, v očiach sa rozsvietia svetielka a je jasné, že klient práve našiel svoj silný aha moment, či odpoveď na svoju otázku.
Presne si pamätám, keď som pri svojom výcviku pri cvičných koučingoch riešila, že sa mi nedarí schudnúť… viete na čo som vtedy prišla? Že to pre mňa vôbec nebolo dôležité… Mojou jedinou motiváciou boli jedny konkrétne rifle, ktoré mi boli pritesné. Inak som bola úplne spokojná so svojou postavou. Len tak jednoducho zrazu zdanlivá nespokojnosť stratila svoju váhu a ja som si mohla túto „to do“ situáciu odškrtnúť zo zoznamu. Vedela som, že mi na nej nezáleží.
Verím, že vám toto moje zamyslenie prinieslo inspiráciu, či už sa pre koučingový výcvik rozhodnúť, alebo oprášiť svoje teoretické znalosti a preniesť ich do praxe. Kľudne zo začiatku len pre seba a svojich najbližších, lebo keď sa nám podarí urobiť zo seba lepšieho človeka, postupne môžeme zmeniť svet ☺
Držím nám pri tom palce!
Jana Kamanová, koučka
Článok vyjadruje názory a postoje autora a nie je bezvýhradne vyjadrením postojov SAKo.
Komentáre sú vypnuté