Ako pomáha koučing ľuďom po 45 zamestnať sa (a niekedy aj podľa svojich predstáv)

Ako pomáha koučing ľuďom po 45 zamestnať sa (a niekedy aj podľa svojich predstáv)

Koučing ľuďom pomáha. To je jasná vec. Stal sa pre mnohých z nás neoddeliteľnou súčasťou našej práce. Ale v  tomto článku nemám za cieľ o koučingu mudrovať ani objavovať koleso ?.

Naopak. Chcela by som sa s vami podeliť o svoje skúsenosti s tým ako koučing pomáha pri sprevádzaní zrelých dospelákov, ktorí stratili zamestnanie a ocitli sa v existenčnej kríze. Je to pre mňa špeciálna cieľová skupina. Jej členovia nie sú žiadne bábovky, majú veľa skúseností, znalostí aj zručností. Majú v sebe mnoho životnej múdrosti. A po tridsiatich-štyridsiatich rokoch sa z nich stávajú nezamestnaní. Ktosi im povedal, že ich viac nie je treba.  Iste, stáva sa to dnes a denne a ľudia si nakoniec prácu nájdu. Po 45 to ale začína byť problém. Novú prácu si dnes hľadajú čoraz dlhšie. Skok v príjmoch, aj hodnotách. Prudký prepad sebavedomia a  sebaúcty. Predstavy o budúcnosti im skôr naháňajú strach.

Mentoring o správne napísanom životopise a tréning prezentačných zručností na pohovore už vyskúšali niekoľkokrát a nepomáhajú.  Otvorené pozície si už nevyberajú, prihlasujú sa vo veľkom a márne čakajú na spätnú väzbu. Prichádzajú ku mne zronení a bezradní mysliac si, že im už nič nepomôže. Respektíve, že okolitý svet je zlý a neprajný a oni sa v takomto svete necítia dobre. Prichádzajú po radu a čakajú na zázrak. A ja ako kouč viem, že sa potrebujú iba oprieť, nabrať silu a odvahu pozrieť sa pred seba, aby mohli vykročiť. Keď si to počas koučingu uvedomia, je úžasné vidieť, ako sa im uľaví.

Viac ako 30 rokov pracujem v oblasti HR a viem, ako sa plánujú ľudské zdroje a čo všetko predchádza výberovému konaniu. Tak isto poznám detailne proces, ktorým si kandidáti musia prejsť a aj to,  čo ovplyvňuje rozhodnutie o vybratí úspešného kandidáta.  A predsa, s každým novým klientom prežívam nový príbeh a prijímam novú skúsenosť a viem, že to majú na trhu práce čoraz ťažšie.  Preto je pre mňa povzbudzujúce, že poznám koučing a môžem ho profesionálne uplatňovať aj v tejto cieľovej skupine.

Vnímam ho ako nápomocný hlavne v troch základných oblastiach

  1. Nastavenie očkávaní a zvládanie emócií.
  2. Hľadanie zdrojov
  3. Tvorba akčného plánu
  1. Nastavenie očakávaní a zvládanie emócií. Bez zlého nie je dobré a naopak.

V prvej fáze spolupráce, kedy sa s klientom rozprávam o jeho príbehu, vnímam ako užitočné, aby sa klient vyrozprával a dokázal sa cez svoj príbeh sprítomniť a ujasniť si svoje očakávania a ciele. Keďže ku koučingu potrebujeme mať uzavretý kontrakt, je mi jasné, že si treba vzájomne dostatočne ujasniť čo presne klient potrebuje a na čo mi dá mandát. A aký prístup bude pre jeho cieľ najužitočnejší. S trochou nadsázky poviem, že ak zistím, že klientovi horí dom, nebudem mu odporúčať koučing, ale mu podám vedro s vodou alebo hasiaci prístroj (mentoring, poradenstvo, špeciálne odporúčania, …).

Ak klient prichádza s tým, že si hľadá prácu po prvý krát, asi bude nervózny a bude cítiť strach, ale ešte dokáže veci vidieť reálne a bude spolupracovať ľahšie. To, čo prežíva je prirodzené a prežívajú to všetci kandidáti. Ak už ale klient zamestnanie hľadá nejaký čas a nedarí sa mu, s veľkou pravdepodobnosťou bojuje aj s hnevom, ľútosťou a ďalšími negatívnymi emóciami, ktoré ho ďalej ovplyvňujú a odvádzajú jeho pozornosť. Hnevá sa na personalistu, na seba, a asi aj na politiku, vyššiu nespravodlivosť atd. Je mu ľúto samého seba, energie, ktorú do hľadania práce vložil. Cíti sa neisto, pretože ho ktosi, väčšinou anonymný odmietol a to často krát bez toho, aby ho videl, počul, pýtal sa. Začína spochybňovať nielen systém – to by ani tak nevadilo – ale aj seba. A toto už problém môže byť. Ak sa teda ocitnete v takejto situácii a cítite, že emócie klienta premáhajú a nedovolia narovnať sa a ísť ďalej, je prospešné emóciu/emócie nielen identifikovať ale aj spracovať a uvoľniť. Ako napísali Daniel Newby a Lucy Núñez v príručke The Unopened Gift – A Primer in Emotional Literacy, kouč môže s emóciami slobodne pracovať a využiť ich v prospech zmeny u koučovaného. Je dôležité vedieť o koučovacom procese, že ich klient v ňom môže vyjadriť, dať von, nakresliť, vyskladať z kociek, vyplakať, vybúchať. Ako o tom píše Marián Kubeš, PCC kouč, pre koučov je významný poznatok, že emócie a príbehy (myšlienky o tom, čo sa deje) sa navzájom ovplyvňujú. A to pomáha koučovi pochopiť, čo sa deje s koučovaným na emocionálnej úrovni a koučovať ho lepšie. Napríklad aj tým, že bude vedieť vysvetliť koučovanému, že negatívna emócia neznamená automaticky, že je zlá a že je zlé ak takúto emóciu má. Naopak. Je veľmi dobré, že existuje, pretože ho má za úlohu chrániť a spolu s pozitívnymi emóciami v ňom tvoriť harmóniu. Svojich klientov podporujem pri koučingu v tvorení, aby si našla ich emócia „kanál“, ktorým sa dostane von, nestrhla ich so sebou a naopak dodala im inšpiráciu a odvahu, niečo s tým urobiť.   A tak si  u mňa v ateliéri klient namaľuje obraz svojej cesty, vytvorí z hliny nový tvar budúceho zdroja, vyspieva sa, skrátka zmení umením zlé na dobré a objaví pre seba užitočné odkazy. Keď negatívna emócia opadne, vznikne priestor na nádych. Vyčistí sa „zrak“ a klient ľahšie uvidí, rozpozná či vycíti, prečo sa veci udiali ako sa udiali a čo by nabudúce mohol urobiť lepšie alebo inak a čo k tomu potrebuje, aby to mal také, aké to potrebuje mať. Srdce je pripravené.

  1. Oblasť zdrojov. S kým, s čím, ako?

Klient hľadajúci si prácu obvykle má celkom jasnú predstavu čo nechce robiť. Z toho sa dá dobre vedenými otázkami identifikovať,  čo robiť chce a o akú prácu/pozíciu má záujem. Často krát sa v tejto fáze domnieva, že je rozhodnuté. Že už vie, čo má robiť. Nadchne ho to. Keď mu však položím ďalšie otázky, stane sa, že zistí, že si je neistý, alebo že ho čaká ešte kus cesty. V ďalšom kroku bude potrebovať nadhľad a odstup, aby svoj cieľ a svoju aktuálnu prítomnosť „videl/vnímal/vycítil“ tak, aby mu to bolo užitočné.  Môcť  sa na to pozrieť z iného uhla. Vyskúšať si rôzne alternatívy. Ujasniť si, čo skutočne chce a čo mu aktuálne bráni cieľ dosiahnuť. Ak bude chcieť. Mám skúsenosť, že je užitočné,  práve v tejto fáze uvedomovania seba pred cieľom a hľadania zdrojov na jeho dosiahnutie u klienta overovať kontrakt. Ako ho potvrdí, môžeme prejsť ku zdrojom. K tým, ktoré už má ale aj k tým, ktoré ešte len potrebuje pre seba získať. Hovorí sa, že je svet čoraz menší  a niečo na tom bude. Počas koučingu bude možno prekvapený, koľko zdrojov z jeho okolia mu už teraz môže pomôcť, podporiť ho a vrátiť mu sebaúctu a istotu, ktoré potrebuje.

Ak sa podarí prísť s týmto klientom až sem, obvykle potom veľmi rýchlo prejde sám k akčnému plánu a chce akčným krokom dať váhu. V súlade s víziou novej pozície, na ktorú sa chce prihlásiť, chce sa pozrieť na svoje CV svojimi „novými očami“ a prehodnotiť všetko, čo v ňom je.  Či napríklad to, čo tam už je, je skutočne užitočné pre túto pozíciu? Kam všade chce svoje CV poslať, kde všade chce, aby figurovalo avízo, že si hľadá novú prácu. Ktoré médium, či sociálna sieť sú pre neho užitočné? Hlava je pripravená.

  1. Oblasť realizácie. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.

Napísať si akčný plán je jedna vec. Druhá jeho realizácia.  Považujem za užitočné pre klienta, ak sa to dá a kouč môže prijať jeho novú objednávku (má praktické skúsenosti z tejto oblasti), pokračovať ďalej  a pomáhať mu pri realizácii akčného plánu – napríklad v mentoringu pri aktualizácii jeho životopisu a manažovaní očakávaní  a tréningu na pohovor. Na čo si treba dať pozor je, že sú  stále zraniteľní a musia sa učiť aj istej samostatnosti nielen v rozhodovaní ale aj realizácii svojho akčného plánu.

Klientovi kladiem počas koučingu  veľa otázok a úprimne nie všetky sú koučovacie. V tejto fáze prelínam koučing aj mentoring po dohode s klientom, pretože je to pre neho užitočné a posúva ho to tam, kde  potrebuje a chce byť.

Napríklad v rámci rozborky jedného z bodov akčného plánu Príprava na pohovor:

  • Viete, aké sú najčastejšie otázky personalistov? Na internete je ich plno, prejdite si ich. K najočakávanejším patria tie, ktoré sa týkajú vašich predchádzajúcich skúseností v danej oblasti, vašich plánov do budúcnosti a samozrejme vašich silných a niekedy aj slabých stránok.
  • Je vám jasné, či budete musieť cestovať, dochádzať, pracovať napríklad v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, s minimálnymi prestávkami, nadčasmi a podobne?
  • Viete, prečo by si mal nový zamestnávateľ vybrať práve vás?
  • Čím vynikáte a čím by ste sa mu chceli pochváliť (stále v súlade s pozíciou, na ktorú sa hlásite)?
  • Ktorá vaša životná skúsenosť, talent, zručnosť vás zviditeľní viac a môže napríklad budúceho zamestnávateľa inšpirovať k rýchlejšiemu rozhodnutiu vo váš prospech?
  • Pripravte sa aj na neférové otázky. Niekedy môžete naraziť na nižšiu profesionalitu zástupcu zamestnávateľa, ktorý vás prekvapí „divnou“ otázkou, ohľadne vášho veku, stavu, zmýšľania.

Nohy sú pripravené.

Motivácia a trpezlivosť sú dôležité počas celého procesu. Nielen pre klienta ale aj pre nás, koučov. S klientami 45+ pracujem už nejaký ten rok a viem, že ak to niekedy mali ťažké, teraz to majú ešte ťažšie.  Každé prerušenie ich kariéry sa považuje pomaly za zlyhanie, fascinuje ma, že sa im vyčíta prekvalifikovanosť,  a ak majú to šťastie, že ich pozvú na pohovor, ocitajú sa často oproti generačne oveľa mladším kolegom, ktorí s nimi nevedia komunikovať. Pravdaže, sú aj pozitívne príbehy so šťastným koncom, ale nie je ich bohužiaľ dosť na to, aby tých neúspešných presvedčili, že sa nemajú vzdávať.

A tu pomáha koučing najviac.  Pretože vďaka nemu získajú nové vedomosti o sebe a iný pohľad na svoje dilemy. Začnú vnímať svoj cieľ inak. Zistia, čo chcú a čo určite nie. Spoznávajú svoju hodnotu, vedia ako to využiť vo svoj prospech a premýšľajú o budúcnosti. Je to pre nich nový začiatok a oni sa stávajú na zmenu lepšie pripravení.

Počas tých skoro troch desiatok rokov, ktoré som prežila v HR, som videla, ako sa mení prístup zamestnávateľa k ľudským zdrojom. Ako si k nim snaží nájsť cestu, pretože začal chápať, že ľudia sa nedajú dobre riadiť ani viesť (len) číslami a tabuľkami. Najprv sme ako manažéri pracovali väčšinou len s  výkonnostnými parametrami a za prioritné sme považovali optimalizáciu nákladov. Postupne sme našťastie pochopili, že ak chceme dobre pracovať s ľuďmi, musíme byť ľudskejší a zrozumiteľnejší. Pracovať na spoločných hodnotách, budovať firemnú kultúru, motivovať a vzdelávať (sa). Že sami ako manažéri musíme chcieť rásť, aby sme raz vedeli a mohli naučiť aj svojich ľudí, ako vďaka tomu uskutočniť vlastné sny a ciele. A tak sme objavili koučing. Alebo si koučing našiel nás?

Všetko najlepšie vám želá a šťastnú cestu za koučingom praje

Dáša Polievková, PCIC kouč

Články vyjadrujú názory a postoje autorov a nie sú vyjadrením postojov SAKo.

10. júla 2020Comments Offkouč | Koučing | koučovací prístup | koučovanie | zamestnanie
Komentáre

Komentáre sú vypnuté