Ako vznikalo SAKO

Ako vznikalo SAKO

Spomienky zakladateliek Slovenskej asociácie koučov Kláry Giertlovej a Zlatice Stubbs


Princíp spolupráce a filozofia hojnosti boli základným východiskom, na ktorom sme sa zhodli so Zlatkou Stubbs hneď, ako sme sa prvý raz stretli v roku 2005. Mala som za sebou čerstvú skúsenosť s organizáciou 1. medzinárodnej konferencie o koučovaní, keď Zlatka prišla na Slovensko a hľadala komunitu koučov. Ja som mala veľký záujem spolupracovať a zdieľať, preto som na 1. konferencii vyzvala slovenských koučov, aby sme založili asociáciu a začali koučovanie spoločne dostávať viac do povedomia verejnosti.
Preto bolo úplne prirodzené, že sme založili asociáciu práve so Zlatkou a že pri jej zakladaní bol s nami práve Alino Haviar, ktorý v tom čase absolvoval môj 100-hodinový akreditovaný kurz koučovania. Stali sme sa prípravným výborom, ktorý vypracoval Stanovy SAKO, zvolal ustanovujúce VZ a následne zabezpečil registráciu združenia na Ministerstve vnútra SR.
Na Valnom zhromaždení SAKO 17. marca 2006 v Banskej Bystrici schválili Stanovy a registráciu združenia títo prví členovia: Klára Giertlová, Zlatica Stubbs, Alfonz Haviar, Vladimír Labáth, Mária Seková, Jaroslav Dolák, Jolana Uhríková, spomedzi ktorých sme si zvolili prvé predsedníctvo. Zakladajúcou predsedníčkou som sa stala ja a členmi predsedníctva Zlatka Stubbs a Vladimír Labáth.
K SAKO sa však už vtedy hlásili ďalší kouči a záujemcovia o koučovanie, ktorí sa nezúčastnili Ustanovujúceho VZ – Eva Linhová, Lucia Chrenková, Zora Hudíková, Vladimír Petra, Jozef Čuha, Jaroslav Šiška, Dalibor Bednařík, Juraj Pelc, Pavlína Pelcová.
Na 2. VZ v roku 2007 sme sa dohodli, že status „zakladajúci člen SAKO“ priznáme aj tým členom, ktorí sa do SAKo prihlásia neskôr, ale zvýšeným členským príspevkom podporia rozbeh novej koučovskej asociácie. Tak sa počet členov rozrastal a keďže v SAKO sme všetci hľadali naplnenie svojich potrieb, očakávali sme, že vytvoríme pracovné skupiny podľa toho, na čom nám v SAKO najviac záleží. Takto sa pomerne skoro vytvorila silná pracovná skupina „Akreditácie“, z ktorej časom vzišla celá Akreditačno-certifikačná komisia.
Aby sme sa napojili na medzinárodné dianie v koučovaní a medzinárodnú koučovskú komunitu, v roku 2007 sme 4 členovia SAKO (Fabian, Stubbs, Giertlová, Haviar) založili aj slovenskú pobočku ICF – Medzinárodnej federácie koučov. Regionálne kluby koučov aj valné zhromaždenia oboch asociácií sme potom organizovali spoločne ako jedna spojená koučovská komunita.
Nové poslanie, vízia a stratégia SAKO boli sformulované na 3. Valnom zhromaždení v januári 2008. Zaslúžilo sa o to 16 prítomných členov rozdelených do pracovných skupín pod vedením Zoltána Demjána a Jozefa Čuhu. Odvtedy nám tieto dokumenty slúžia ako jasný smer, kam sa SAKO uberá.
Spoločne SAKO a ICF SR sme zorganizovali 3. aj 4. konferenciu o koučovaní s významnými osobnosťami z celosvetovej komunity koučov, ako Frank Bresser, John Whitmore a Peter Szabo a množstvo ďalších podujatí, kde sme koučovanie dostávali do povedomia verejnosti. Vytvorili a spustili sme systém certifikácií koučov a akreditácií vzdelávacích programov. Prostredníctvom článkov, vystúpení v médiách a živých ochutnávok koučovania sme formovali predstavy ľudí o tom, čo je koučovanie podľa 11 kompetencií ICF.
V priebehu rokov sa menil náš pohľad na to, či chceme byť asociáciou profesionálnych koučov alebo
chceme mať v asociácii aj nekoučov, či chceme mať len jeden druh členstva alebo viacero druhov, či je pre asociáciu prínosné, aby sa predseda menil každý rok, a mnohé podobné otázky.
Z času na čas sa nás ľudia pýtajú, prečo sme aktívne v SAKO a ICF aj po toľkých rokoch, čo nám členstvo v týchto asociáciách prináša a či ešte vládzeme… .
So Zlatkou sme si na túto otázku spontánne položili veľmi podobnú odpoveď: SAKO (aj ICF SR) sú ako naše dieťa – záleží nám na tom, aby fungovali a boli garantom kvality koučovania na Slovensku.
Obidve stále veríme v silu koučovskej komunity, ktorá sa vzájomne podporuje a spoločne rastie.

11. apríla 2019 / by / in
Comments

Comments are closed here.